Čas za peniaze: prečo nechcem žiť bežný život
Štyri roky som robil na zmeny v továrni. Môj pohľad na začarovaný kruh čas za peniaze, na to, čo je dnes bežné, a na jednu otázku, ktorú si oplatí položiť.
- Prečo som odišiel z práce na zmeny v továrni a čo ma lákalo namiesto nej.
- Čo je podľa mňa začarovaný kruh čas za peniaze.
- Prečo nechcem byť bežný.
- Jedna otázka, ktorú si môžeš položiť, ak robíš 8 až 9 hodín denne.
- Kto ma inšpiruje a kde má v tom miesto bitcoin.
Štyri roky som robil na zmeny v továrni. Od prvého dňa som vedel, že takto nechcem žiť ďalších 40 rokov. Toto je môj pohľad na začarovaný kruh, v ktorom vymieňame čas za peniaze, a na to, čo s tým robím ja. Sú to len moje skúsenosti a názory.
Prečo som odišiel z továrne?
Lebo som od začiatku vedel, že to nie je na celý život. Po škole som potreboval peniaze, aby som sa osamostatnil, a robota na zmeny bola najjednoduchší spôsob. Robil som ranné, poobedné aj nočné, zatvorený v umelom bielom svetle a pre niekoho iného. Vydržal som asi štyri roky.
Celý ten čas ma lákala jedna myšlienka: robiť sám pre seba. Robiť to, čo ma baví, a vybudovať z toho niečo, čo ma dokáže aj uživiť. Podľa mňa je to geniálny spôsob, ako byť šťastný a nenechať sa strhnúť stereotypom.
Aj v továrni som sa snažil postarať o seba, ako sa dalo. Pred rannou zmenou som si dával aspoň krátky stimul červeného a infračerveného svetla a cítil som sa lepšie. Ale svetlo nevyrieši to, že trávim väčšinu dňa niekde, kde byť nechcem.
Čo je začarovaný kruh čas za peniaze?
Je to výmena, ktorá sa na konci nedá vrátiť. Ľudia vymieňajú čas a zdravie za peniaze. A keď im čas a zdravie dochádzajú, míňajú peniaze, aby si ich kúpili späť: lieky, doktori, liečenie. To sa však nedá, a predsa je to dnes úplne bežné.
V mojom okolí to vidím často. Ľudia nadávajú na prácu, na to, že „musia“ ísť do roboty, a hneď dodajú, že čo už majú robiť, iná možnosť nie je. Je to typický príklad bežného zmýšľania.
Pravidelný príjem je podľa mňa jeden z najsilnejších návykov vôbec. Je to pohodlie: každý mesiac zaručene príde výplata, človek má z čoho žiť. Zároveň je však uväznený. V tomto kruhu žije štandardne 40 a viac rokov a na dôchodok čaká ako na spásu.
Niektorí sa ho v minulosti dočkali. Žiaľ, nie raz som videl, ako sa ľudia za svoj produktívny život tak vyčerpali, že keď konečne prišiel dôchodok, už nemali pre čo žiť, alebo ho nezvládli. A dnes mladí ľudia začínajú s rovnakou nádejou, hoci si nie som istý, či sa vysnívaného dôchodku vôbec dočkajú.
Prečo nechcem byť bežný?
Lebo bežné dnes často znamená pracovať pre nič. Mladý človek dostane prvé peniaze a ako prvé si zvýši životný štandard: nové veci, možno drahé auto, ideálne na lízing. Potom ho roky spláca, auto medzitým stráca hodnotu a on v podstate pracuje na to, aby vyzeral, že niečo má.
Videl som aj mladého chalana, ktorý zarábal dobre, býval u rodičov, a aj tak sa sťažoval, že nemá peniaze a potrebuje viac. Ochotný niečo pre to spraviť však nebol.
Nesúdim nikoho, každý si vyberá sám. Pre mňa je to však definícia toho, čo je dnes „bežné“, a presne preto bežný byť nechcem.
Ako vyzerá môj čas dnes?
S deťmi som každý deň ráno aj poobede a venujem sa im naplno. Medzi tým pracujem. A keď sa dá, pracujem vonku, čo je obrovská výhoda toho, že robím to, čo ma baví, a žijem to, čo robím.

Čas vonku nie je len príjemný bonus. Tím z University of Exeter (Mathew White a kolektív, 2019) sa opýtal takmer 20 000 ľudí v Anglicku, koľko času strávili za posledný týždeň v prírode. Tí, ktorí v nej strávili aspoň 120 minút týždenne, častejšie uvádzali dobré zdravie a pohodu. Súvislosť bola najsilnejšia pri 200 až 300 minútach a nezáležalo na tom, či to bola jedna dlhá prechádzka, alebo viac kratších. Je to dotazník, takže ukazuje súvislosť, nie dôkaz. Mne to však sedí.

Toto je pre mňa skutočné bohatstvo: čas, o ktorom rozhodujem sám. S kým ho strávim, na čom pracujem a koľko hodín tomu venujem. Čas je podľa mňa najvzácnejšia komodita, ktorú máme. Nedá sa nafúknuť a keď sa minie, žiadne peniaze ho nevrátia.
Čo by som povedal niekomu, kto robí 8 až 9 hodín denne?
Polož si jednu otázku: baví ťa to, čo robíš? A vieš si predstaviť, že takto budeš fungovať ďalších 30 alebo viac rokov? Ak áno a robíš to rád, je to podľa mňa v poriadku, aj keď je to 8, 9 alebo koľkokoľvek hodín denne. Na tom záleží najviac.
Ak to však robíš len preto, aby si prežil, zamysli sa, čo ťa naozaj baví. Čo robíš rád, keď ti nikto nič nekáže? A dá sa z toho niečo využiť? Nemusíš zajtra dať výpoveď. Stačí začať tým, že si tú otázku úprimne položíš a nezahodíš ju.
Ja som si ju položil v minulosti sám a odpoveď bola jasná. Cesta k tomu trvala roky a stále na nej pracujem. Sám tiež vymieňam čas za peniaze, snažím sa ich však využívať tak, aby slúžili mne, a nie ja im.
Kto ma inšpiruje?
Inšpirácií mám veľa, ale nikoho, s kým by som sa vymenil. Od každého si rád niečo vezmem, no nesnažím sa žiť život niekoho iného. Beriem si to dobré a pretavím si to podľa seba do svojej vlastnej reality. Ja som proste ja.
Mojím vzorom je brat Jaroslav Lachký, s ktorým som založil značku Mitochondriak®. Ďalej Dr. Jack Kruse, hlavne čo sa týka vedomostí o mitochondriách, práce a zmýšľania inak, mimo davu a toho, čo je bežné. V podnikaní a zmýšľaní ma zo Slovenska inšpiruje napríklad podcast Moneytalk Milana Dubeca, Táňa Ondrejková či Dalibor Cicman. A mohol by som pokračovať.

Kde má v tom miesto bitcoin?
Pre mňa znamená slobodu, aj finančnú. Schopnosť rozhodovať sa sám. Bitcoin neriadi jeden človek ani jedna inštitúcia, riadia ho všetci. Dlhodobo mi dáva zmysel ako uchovávateľ hodnoty, prípadne ako poistka do budúcnosti.
Bežné peniaze, takzvaný fiat, pomaly strácajú hodnotu. Za to, čo kedysi stačilo našim rodičom na slušný život, si dnes kúpiš oveľa menej. Bitcoinu je naopak obmedzené množstvo, nikdy ho nebude viac ako 21 miliónov. Rezervu v bežných peniazoch však považujem za veľmi potrebnú, kvôli pokoju a pre prípad, že ich človek naozaj potrebuje.
Toto je môj pohľad, nie finančná rada. Nič ti neodporúčam kupovať. Čokoľvek ti niekto povie, vrátane mňa, si radšej sám preveríš a spochybníš.
Čo si zapamätať
- Čas je najvzácnejšie, čo máš. Dá sa vymeniť za peniaze, ale späť si ho nekúpiš.
- Pravidelný príjem je pohodlie, ktoré ľahko prerastie do väzenia na celý život.
- Vyšší životný štandard za prvé peniaze často znamená pracovať pre nič.
- Polož si otázku, či ťa baví, čo robíš, a či si to vieš predstaviť ďalších 30 rokov.
- Inšpiruj sa, ale stav si vlastný život, nie kópiu cudzieho.
Ak ťa zaujíma, ako sa dá žiť viac podľa prírody aj v bežnom dni, pozri si článok Slnko bez krému alebo Naboso celý rok.
Zdroje
- White MP a kol., 2019. Spending at least 120 minutes a week in nature is associated with good health and wellbeing. Sci Rep. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov