← Všetky články
Slnko

Slnko bez krému: ako som si vybudoval solárny mozoľ a prestal sa spaľovať

Kedysi som sa spálil každé leto. Ako som si na slnko postupne zvykol, čo robím na jar po zime a ako trávime leto s deťmi bez krému.

Erik bez trička stojí bosý v plytkej vode jazera na letnom slnku
Čo sa dozvieš
  • Ako som sa z bledého chalana, ktorý sa každé leto spálil, adaptoval na slnko.
  • Čo je solárny mozoľ a čo sa pri pravidelnom slnku deje s kožou.
  • Prečo začínam ranným slnkom a ako na jar po zime.
  • Ako trávime leto s deťmi, keď namiesto krému používame tieň, klobúk a oblečenie.

Ako dieťa som sa spálil každé leto. Dnes som na slnku hodiny, bez krému, a nespálim sa. Nie je v tom žiadny trik, len solárny mozoľ: koža, ktorá si na slnko zvykala postupne, deň po dni. Ukážem ti, ako som začínal, čo robím na jar po zime a ako trávime leto s deťmi.

Ako som začínal?

Nečakane, počas pandémie. Bol som ešte na strednej škole, prišiel lockdown a zrazu sme ostali zavretí doma. Nebolo čo robiť, tak som začal chodiť k rieke, ktorá je pár kilometrov od nás. Bol začiatok jari, počasie bolo v ten rok veľmi príjemné a ja som zrazu trávil vonku hodiny.

Chodil som na bicykli, inokedy pešo. Vonku som si aj zatrénoval, vtedy ma veľmi bavil freerun a parkour, tak som skúšal premety, saltá a stojky. Občas som sa opláchol v rieke. A čím viac času som bol vonku, tým lepšie som sa cítil.

Postupne mi docvaklo, čím to je. Pri online vyučovaní som sedel na balkóne, chodil som na dlhé prechádzky k rieke a po okolí, kľudne aj niekoľko hodín denne. Keď bolo pekne, vyzul som sa a chodil som naboso.

Rozdiel som cítil na sebe. Mal som viac energie, výkonnosť išla hore a hlavne: prvýkrát v živote som sa na slnko pekne adaptoval. Zhnedol som a v lete som sa vôbec nespálil. Odvtedy ma to drží.

Čo je solárny mozoľ?

Tak hovoríme koži, ktorá je na slnko pripravená. Tak ako sa na dlani pri práci spraví mozoľ, aj koža sa pri pravidelnom slnku prispôsobí: stmavne a jej vrchná vrstva zhrubne. Nevznikne za víkend pri mori, ale z kratších dávok slnka počas celého roka.

Pekne to ukázali dermatológovia z Ruhr-Universität Bochum (Thilo Gambichler a kolektív, 2004). Ôsmim dobrovoľníkom šesťkrát za tri týždne ožiarili predlaktie v soláriu a kožu potom zmerali špeciálnym mikroskopom. Rohová vrstva, teda úplne vrchná vrstva kože, zhrubla z približne 12,8 na 15 mikrometrov a pribudlo v nej melanínu. Koža sa teda bráni dvoma spôsobmi naraz: pigmentom aj hrubšou vrchnou vrstvou.

Na sebe to vidím jasne. Prirodzene mám biely typ pokožky. Ako menší som bol aj v lete biely a ľahko som sa spálil, napríklad na kúpalisku. Roky pravidelného slnka mi kožu stmavili a som tmavší celý rok, aj v zime.

Ak ťa zaujíma viac, solárnemu mozoľu sa podrobne venuje Jaroslav Lachký v celej sérii článkov o solárnom mozole.

Prečo začínam ranným slnkom?

Ráno je slnko nízko a jeho svetlo je iné ako na obed. Je v ňom veľa červeného a infračerveného svetla, kým silné UV príde až neskôr počas dňa. Podľa mňa tak koža dostane prípravu skôr, ako príde záťaž. V prírode to tak funguje každý deň: najprv svitanie, potom poludnie.

Zaujímavý pokus spravili vo Francúzsku, v Hôpital Saint Louis v Paríži (S. Menezes a kolektív, 1998). Ľudské kožné bunky najprv osvietili infračerveným svetlom (700 až 2 000 nm) a potom ich vystavili UV žiareniu, aké má slnko. Bunky, ktoré dostali infračervené svetlo vopred, znášali UV oveľa lepšie. Ochrana trvala najmenej 24 hodín a s opakovaním sa sčítavala.

Bolo to na bunkách v laboratóriu, nie na ľuďoch, takže to neber ako hotový dôkaz. Sedí to však s tým, čo zažívam: keď každý deň začínam ranným slnkom, na poludnie sa nespálim.

Celé je to postupná adaptácia. Keď koža deň po dni dostáva najprv červené a infračervené svetlo a silné UV až potom, solárny mozoľ sa buduje sám a koža prirodzene lepšie zvláda aj UVB, ktoré na poludnie spaľuje. U mladého a zdravého človeka to trvá asi 2 až 4 týždne. Presný postup, ako vybudovať solárny mozoľ, nájdeš aj v článku Ako spraviť z kože solárny pancier.

Erik bez trička na nábreží pri mori chvíľu po východe slnka

Keď von nemôžem, napríklad v zime pred východom slnka, pomáham si zariadením na terapiu červeným svetlom. Slnko však podľa mňa nič nenahradí.

Ako začať na jar po zime?

Postupne a podľa pocitu. Keď skončí zima, prirodzene trávim vonku viac času: ráno slnko, cez deň čo najviac sa dá. Po zime mi stačí, že je 5 až 10 °C, slnečno a bezvetrie, a príde mi to ako leto. Chodím len v tričku, a keď sa dá, vyzlečiem aj to, aby slnko dopadlo na čo najväčšiu časť tela.

Jar má ešte jeden dôvod. Webb, Kline a Holick z Boston University (1988) merali, kedy zimné slnko vôbec dokáže v koži spustiť tvorbu vitamínu D. V Bostone na 42° severnej šírky sa od novembra do februára netvoril žiadny. V kanadskom Edmontone na 52° to trvalo od októbra do marca. Slovensko leží zhruba medzi nimi, takže prvé jarné slnko je u nás vzácne a oplatí sa ho využiť.

Kedy presne u teba svieti ktoré svetlo, si môžeš pozrieť v Mitochondriak® app, ktorú vytvoril môj brat Jaroslav. Nastavíš si v nej akúkoľvek lokalitu a ukáže ti, od kedy do kedy svieti červené a infračervené svetlo a kedy začína a končí UVA aj UVB. Deň si tak vieš naplánovať podľa svetla. V sekcii Krvné testy si zapíšeš výsledky vrátane vitamínu D (25OH) a podľa typu pokožky, času na slnku, ročného obdobia a odhalenej časti tela si odhadneš, o koľko sa ti vitamín D zvýši.

Erik bez trička na lúke v prvom jarnom slnku, stromy sú ešte holé

Riadim sa pocitom. Keď mám dosť, idem do tieňa alebo sa oblečiem. Nič nesilím a nesúťažím s časom.

Ako to robíme s deťmi v lete?

Deti sú v lete vonku hodiny a hodiny denne, vždy keď to podmienky dovolia. Tieň sa vždy nájde, pod stromom alebo kdekoľvek inde. Keď sú vonku dlhšie, nosia klobúk. A keď je slnko naozaj silné a sú na ňom pridlho, jednoducho ich oblečiem a ide sa ďalej.

Na dvore, pri jazere či pri vode sú, kým vidím, že sú v pohode, často len bosé a nahé. Pokrývku hlavy im nechávam, ale nehrotím to. Opaľovací krém sme na ne nikdy nepoužili a nikdy sa nespálili. Keď je toho na ne veľa, samy idú do tieňa.

Erik s dieťaťom stoja na skale pri mori pod veľkou oblohou

Neber to ako návod pre každé dieťa. Naše deti sú vonku od malička a ich koža si zvykala postupne, rovnako ako moja. Leto jednoducho využívame naplno.

Čo robím, keď idem k moru?

Najradšej idem mimo letnej sezóny. U nás je vtedy zima a pri mori je krásne, ako v lete. Von chodím celý rok, aj v najväčšej zime aspoň hodinu alebo viac, takže koža nie je úplne nepripravená.

Nie som však neomylný. Na dovolenke, v iných slnečných podmienkach, sa aj ja dokážem trochu spáliť. Oveľa menej ako kedysi a na miestne podmienky si zvyknem za pár dní.

Prvé dni sa preto UV vystavujem s rozumom a využívam hlavne ranné a večerné slnko. Riadim sa pocitom: keď cítim, že je toho dosť, idem do tieňa, oblečiem sa alebo zahalím časti tela, ktoré už majú dosť. Keď cítim, že to už v pohode zvládam, vystavím sa slnku aj dlhšie.

Kde začať, ak to chceš skúsiť

  1. Ráno choď von čo najskôr po východe slnka, aspoň na pár minút, s odhalenou tvárou a rukami.
  2. Cez deň využi každú peknú chvíľu: prechádzka, obed vonku, balkón.
  3. Na jar začni skôr ako v lete a odhaľuj postupne viac kože.
  4. Riaď sa pocitom. Keď je toho dosť, tieň alebo oblečenie.
  5. Večer nechaj telu tmu a červené svetlo, o tom píšem v článku Večerné svetlo doma.

Slnko k tomu skvele dopĺňa chodenie naboso, ktoré opisujem v článku Naboso celý rok. Neber ma však za slovo. Skús to jednu jar a sleduj, čo spraví tvoja koža.

Ak máš ochorenie, pri ktorom ti lekár slnko obmedzil, napríklad lupus, toto pre teba nie je. Vtedy sa poraď s lekárom.

Časté otázky

Čo je solárny mozoľ?

Tak hovoríme koži, ktorá si na slnko zvykla postupne. Pri pravidelnom slnku koža stmavne a jej vrchná vrstva zhrubne, takže znesie viac. Nevznikne za víkend pri mori, ale z kratších dávok slnka počas celého roka, ideálne od jari.

Ako dlho trvá adaptácia na slnko?

Mne stačila jedna jar. Keď som na začiatku jari začal chodiť von každý deň, v lete som prvýkrát v živote zhnedol a nespálil sa. Každý je však iný, preto postupne a podľa pocitu, nie podľa kalendára.

Tvorí sa vitamín D zo slnka aj v zime?

Na našej zemepisnej šírke v zime prakticky nie. V Bostone, ktorý leží južnejšie ako Slovensko, sa v koži od novembra do februára netvoril žiadny previtamín D. Preto si cením jar a leto a vtedy chodím von čo najviac.

Nosíš na slnku slnečné okuliare?

Nie, slnečné okuliare nenosím. Oči potrebujú plné spektrum. Slnečné okuliare podľa mňa zablokujú veľkú časť svetla, telo tak dostane chybný signál a nevie sa na UV pripraviť. Výnimkou je lyžovanie na snehu alebo šoférovanie priamo proti slnku. Vtedy môže ísť o život a takýmito aktivitami netrávime 99 % života. Keď je to nevyhnutné pre bezpečnosť, dal by som si ich aj ja, ale bežne nikdy.

Čo robiť, keď sa nedá ísť na slnko?

Ja si vtedy pomáham zariadením na terapiu červeným svetlom, hlavne v zime. Slnko však nič nenahradí, preto každú peknú chvíľu využijem vonku, aj keď je to len krátka prechádzka.

Dá sa byť s deťmi na slnku bez krému?

U nás áno. Deti sú vonku od malička, v lete hodiny denne, a keď je slnko silné, máme tieň, klobúk a oblečenie. Nikdy sa nespálili. Každé dieťa je však iné, preto sleduj, ako na slnko reaguje, a nič nesiľ.

Zdroje

  1. Webb AR, Kline L, Holick MF, 1988. Influence of season and latitude on the cutaneous synthesis of vitamin D3: exposure to winter sunlight in Boston and Edmonton will not promote vitamin D3 synthesis in human skin. J Clin Endocrinol Metab. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
  2. Menezes S a kol., 1998. Non-coherent near infrared radiation protects normal human dermal fibroblasts from solar ultraviolet toxicity. J Invest Dermatol. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
  3. Gambichler T a kol., 2004. Effects of repeated sunbed exposures on the human skin. In vivo measurements with confocal microscopy. Photodermatol Photoimmunol Photomed. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov