← Všetky články
Chlad a pohyb

Vystavovanie sa chladu: ľadová sprcha, menej vrstiev a chladná spálňa

Neotužujem sa, chladu sa len vystavujem po malých dávkach každý deň. Ako som začínal so studenou sprchou, v čom chodím v zime a kde začať.

Erik s dieťaťom stavajú snehuliaka na zasneženej tráve
Čo sa dozvieš
  • Prečo radšej malé dávky chladu každý deň ako veľký šok raz za týždeň.
  • Ako som začínal so studenou sprchou a ako ju robím dnes.
  • Čo sa pri chlade deje v tele a čo ukázala štúdia s 3 018 ľuďmi.
  • V čom chodím von, keď mrzne, a ako spíme v zime.
  • Prvý krok, ktorý zvládne naozaj každý.

Slovo otužovanie nemám rád. Znie ako drina, ktorú treba pretrpieť. Ja sa chladu len vystavujem: každý deň po malých dávkach, podľa pocitu a bez šoku. Ukážem ti, ako to robím, čo sa pri tom deje v tele a kde začať, ak ti je zima už pri pomyslení na studenú sprchu.

Prečo nehovorím otužovanie?

Lebo to pre mňa nie je výkon. Nesúťažím, kto vydrží dlhšie v ľadovej vode. Chlad je jednoducho súčasť prostredia, v ktorom žijem, a ja sa mu neschovávam. Menej vrstiev, studená sprcha, chladná spálňa, každý deň trochu. Keď mi je zima, oblečiem sa.

Prišlo to samo, už na základnej škole. Chlad ma zaujímal a fascinoval, tak som sa začal obliekať menej: tričko a na to mikina, kľudne hrubšia, nie päť vrstiev. A cítil som sa lepšie.

Radšej mám menšie a menej šokové dávky chladu, ale stále. Neskočím raz za týždeň do jazera, aby som mal odškrtnuté. Byť aspoň trochu v kontakte s prostredím každý deň mi dáva väčší zmysel.

Ako som začínal so studenou sprchou?

Na konci teplej sprchy som pustil studenú vodu, najprv len na chvíľu. Postupne som pridával, až kým som zvládol prebehnúť celé telo najstudenšou vodou, aká tiekla. Potom som to už len predlžoval. Ľadovou vodou sa sprchujem od základnej školy a robím to každý deň.

Dnes to mám skôr naopak: studenú si pustím hneď na začiatku, potom sa normálne opláchnem teplou a niekedy dám na konci studenú znova. Ako kedy. Nepreháňam to a nič nesilím.

Čo mi to dáva? Viac toho zvládnem a nebývam tak často chorý ako kedysi. Keď už na mňa niečo lezie, neskolí ma to a zvyčajne sa toho rýchlo zbavím.

Zaujímavo to sedí s veľkou štúdiou z Holandska (G. A. Buijze a kolektív, Academic Medical Center Amsterdam, 2016). 3 018 ľudí, ktorí sa dovtedy studenou nesprchovali, si 30 dní púšťalo na konci teplej sprchy studenú vodu na 30, 60 alebo 90 sekúnd. Oproti kontrolnej skupine o 29 % menej chýbali v práci pre chorobu. Dní, keď sa cítili chorí, mali približne rovnako. Neboli teda chorí menej, ale choroba ich menej vyradila. Presne tak to vnímam aj ja.

Čo sa pri chlade deje v tele?

Chlad je pre telo silný signál. Zrýchli sa metabolizmus, telo začne vyrábať teplo a vyplavia sa látky, ktoré ťa prebudia a nabijú. Keď sa chladu vystavuješ pravidelne, telo sa naň prispôsobí a postupne ti už nepríde taký nepríjemný.

Na Karlovej univerzite v Prahe (P. Šrámek a kolektív, 2000) ponorili mladých mužov na hodinu do vody s teplotou 14 °C. Metabolizmus im stúpol o 350 %, noradrenalín o 530 % a dopamín o 250 %. Hodina v studenej vode je oveľa viac, ako robím ja, a nikomu to neodporúčam, pokiaľ mu to nedáva zmysel samému. Ukazuje to však, aký silný je to podnet.

Tím z Maastricht University (A. A. van der Lans a kolektív, 2013) zas ľudí 10 dní pravidelne vystavoval chladu. Ich hnedý tuk, ktorý je plný mitochondrií a vyrába teplo, bol po tom čase aktívnejší a telo vyrábalo viac tepla bez trasenia. Ľuďom navyše prišlo prostredie teplejšie, v chlade sa cítili lepšie a menej sa triasli. Telo sa jednoducho adaptovalo.

V čom chodím von, keď mrzne?

Okolo nuly v tričku, hrubej mikine a čiapke. To je všetko. Topánky mám celý rok barefoot, čo je občas extrém, ale nejako to dávam. Keď idem von len na chvíľu, do auta alebo do obchodu, idem len v tričku.

Mal som aj obdobie, asi dva roky, keď som to hnal do extrému. Chodil som v krátkom tričku takmer stále, celý rok, aj keď mrzlo, a obliekol som sa až po čase. Občas som sa pri mraze namočil aj do rieky. Pamätám si, ako som pri teplote 0 až 5 °C išiel niekoľko kilometrov na bicykli v krátkom tričku, potom som niekoľko hodín hral hokej a išiel som späť domov.

Zvládol som to, adaptoval som sa a nič mi to nespravilo. Dnes to však už takto nehrotím a nikomu to ako začiatok neodporúčam. Ukazuje to len, kam sa telo dokáže dostať, keď mu dáš čas.

Západ slnka nad riekou v zime, zlaté svetlo na trávnatej hrádzi

Ako spíme v zime?

V spálni nekúrime vôbec a vetráme. Presne to nemeriam, odhadom tam býva 15 až 20 °C. Spím pod tenkou dekou, tak aby som chlad cítil, ale nebolo mi nepríjemne. Spím lepšie, rýchlejšie zaspím a ráno som kvalitnejšie vyspatý.

Rád to prirovnávam k vlkovi. V zime je štíhly, zostane mu len to podstatné a dokáže fungovať dlhý čas. Chlad ho neoslabuje, robí ho odolnejším.

Výskum hovorí podobne. Prehľad japonských vedcov Kazue Okamoto-Mizuno a K. Mizuna (Tohoku Fukushi University, 2012) zhrnul, že v bežnom živote, s prikrývkou a pyžamom, teplo narúša spánok viac ako chlad. V teple sa ľudia viac budia a majú menej hlbokého spánku. Chlad fázy spánku nezmenil, ak mali primeranú prikrývku. Ako spia v chlade a tme naše deti, píšem v článku Spánok detí a svetlo.

Kde začať, ak ti je zima už pri pomyslení?

Pozvoľna a podľa pocitu. Nemusíš hneď pod ľadovú vodu. Takto by som išiel ja:

  1. Opláchni si studenou vodou tvár a ruky. To zvládne každý.
  2. Keď je to v poriadku, pusti si na chvíľu studenú sprchu napríklad len na stehná alebo ruky.
  3. Potom pridaj brucho, hruď a chrbát.
  4. Postupne celé telo, kľudne len na konci teplej sprchy.

Na chladný vzduch je podľa mňa ideálne začať v lete. Keď leto končí a prichádza jeseň, nenaťahuj hneď mikiny a bundy. Vystav sa počasiu aspoň na krátke chvíle, kľudne aj viackrát za deň. Telo si tak zvyká postupne spolu s ročným obdobím a chlad ti nebude toľko vadiť.

Hlavné je nerobiť nič nasilu. Keď ti je zima, obleč sa a skús to zajtra znova. Ak máš problémy so srdcom alebo tlakom, poraď sa najprv s lekárom.

S chladom mi ide ruka v ruke aj chodenie naboso, o ktorom píšem v článku Naboso celý rok, a slnko, ktoré opisujem v článku Slnko bez krému.

Časté otázky

Je studená sprcha každý deň v poriadku?

Ja sa studenou vodou sprchujem každý deň od základnej školy a nepreháňam to. V holandskej štúdii s 3 018 ľuďmi, ktorí si 30 dní púšťali na konci teplej sprchy studenú, sa nevyskytli žiadne vážne problémy. Ak máš problémy so srdcom alebo tlakom, poraď sa najprv s lekárom.

Ako dlho sa sprchovať studenou vodou?

V spomínanej štúdii si ľudia púšťali studenú vodu 30 až 90 sekúnd na konci teplej sprchy. Ja čas nemeriam a riadim sa pocitom. Dôležitejšie je robiť to pravidelne ako dlho.

Prechladnem, keď sa v zime slabšie oblečiem?

Keď to preženieš a ženieš sa nad svoje limity, ľahko prechladneš. Telo sa takto bráni. Keď na to ideš postupne a s rozumom, imunita sa podľa mňa skôr posilní a z dlhodobého hľadiska budeš voči prechladnutiu oveľa odolnejší.

Aká teplota je vhodná v spálni na spánok?

My v spálni v zime nekúrime a vetráme, odhadom tam býva 15 až 20 °C. Spím pod tenkou dekou, aby som chlad cítil, ale nebolo mi nepríjemne. Výskum ukazuje, že teplo spánok narúša viac ako chlad, ak máš primeranú prikrývku.

Je lepšie skočiť raz za týždeň do ľadového jazera, alebo sa sprchovať studenou každý deň?

Ja volím menšie a menej šokové dávky chladu, ale každý deň. Studená sprcha, menej vrstiev a chladná spálňa ma držia v kontakte s prostredím stále, nie raz za týždeň. Ľadové jazero je skvelý zážitok, ale nie je to podmienka.

Môžu sa chladu vystavovať aj deti?

U nás áno, ale nikdy nasilu. Deti sú vonku každý deň, aj keď mrzne, vždy aspoň hodinu či dve, a spia vo vychladených izbách. Oblečenie im prispôsobujem podľa toho, ako sa cítia. Chlad zažívajú prirodzene, nie ako cvičenie.

Zdroje

  1. Buijze GA a kol., 2016. The Effect of Cold Showering on Health and Work: A Randomized Controlled Trial. PLoS One. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
  2. Šrámek P a kol., 2000. Human physiological responses to immersion into water of different temperatures. Eur J Appl Physiol. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
  3. van der Lans AA a kol., 2013. Cold acclimation recruits human brown fat and increases nonshivering thermogenesis. J Clin Invest. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
  4. Okamoto-Mizuno K, Mizuno K, 2012. Effects of thermal environment on sleep and circadian rhythm. J Physiol Anthropol. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov